Ako sa podarila reforma rámcových vzdelávacích programov a ako sa dá kreatívne učiť s pomocou AI?
Ako sa podarila reforma rámcových vzdelávacích programov a ako sa dá kreatívne učiť s pomocou AI? To boli témy druhého ročníka konferencie pre riaditeľov škôl Alive Forum
Jednou z dvoch hlavných tém konferencie Alive Forum 2025 pre riaditeľov škôl bola uskutočnená revízia rámcových vzdelávacích programov (RVP). Tú ministerstvo školstva spustilo v roku 2019 a hlavným cieľom týchto zmien bol posun ku kompetenčnému prístupu, teda dôraz na to, čo žiak vie a dokáže použiť, nie koľko si toho zapamätá. Zmeny na konferencii komentovali zástupcovia ministerstva školstva, Národného pedagogického inštitútu, riaditelia škôl aj exminister školstva. Druhou témou konferencie boli konkrétne prípadové štúdie, ako efektívne a kreatívne používať umelú inteligenciu pri výučbe aj riadení školy. Konferenciu usporiadala spoločnosť GTS Alive, ktorá vydáva a spravuje študentské a učiteľské preukazy ISIC a ITIC.
Michal Černý, riaditeľ odboru predškolského a základného vzdelávania MŠMT, sa na konferencii zastal občas kritizovaného dôrazu na kompetencie. Vyvrátil častý mýtus, že na osvojenie kompetencií nie sú potrebné vedomosti; tie sú naopak podľa neho jednou z podmienok osvojenia kompetencií. Podľa Černého nie je pravda, že by svet upúšťal od kompetenčného prístupu vo vzdelávaní, upúšťa sa iba od systémov, ktoré znížili dôraz na vedomosti.
Česko sa už od roku 2005 vydalo cestou dvoch úrovní kurikula (štátne RVP + školské ŠVP), čo potvrdila aj Stratégia 2030+ a napokon sa to realizovalo v rámci práve uskutočnenej revízie RVP. Naproti tomu napríklad Francúzsko, Slovinsko alebo Fínsko síce tiež presadzujú kompetenčný prístup ako Česko, ale v rámci jednotných celoštátnych osnov. Po tomto prístupe napokon volajú aj niektorí českí učitelia. Dve úrovne kurikula uplatňované v Česku však majú podľa Michala Černého veľkú výhodu v podpore kreativity a možnosti profilácie škôl. Systém ale kladie veľké nároky na riaditeľov, prináša viac práce samotným školám a vedie k väčším rozdielom medzi školami.
Na konferencii zaznievali aj možné kontroverzie spojené s revíziou RVP. Okrem občasnej kritiky prílišného dôrazu na kompetencie je to napríklad fakt, že nie sú stanovené minimálne počty hodín v rámcovom učebnom pláne a že konkrétne učivo nie je ani odporúčané (iba v modelových ŠVP). Bola tiež ponechaná povinnosť ďalšieho cudzieho jazyka, hoci 75 percent škôl je podľa vyjadrenia MŠMT proti. A systém tvorby školských vzdelávacích programov na každej škole kladie nadštandardné požiadavky nielen na vedenie školy, ale aj na samotných učiteľov, čo nie každý z nich nevyhnutne víta.
Kritici tiež spomínali, že štátne zadanie v oblasti RVP je pre učiteľov často nezrozumiteľné a neprehľadné a že štát de facto rezignoval na výsledky základného vzdelávania. Navyše systém prijímacích skúšok na stredné školy rámcové vzdelávacie programy nerešpektuje. Ako uviedol odborník na vzdelávanie a riaditeľ ZŠ Lošbates Václav Trojan, školský vzdelávací program sa môže stať skutočným príbehom danej školy, vyžaduje to však jasné a zrozumiteľné zadanie zo strany riaditeľa. Nevýhodou je, že teraz musia riaditelia často svoj tím učiteľov o zmysluplnosti RVP/ŠVP presviedčať.
Exminister školstva Petr Gazdík ocenil, že k reforme RVP došlo, pripustil však, že ju verejnosť úplne neprijala. Pre ďalší rozvoj školy nie je ideálne poňať tvorbu školského vzdelávacieho plánu ako administratívne cvičenie. ŠVP by mal odrážať hodnoty školy a jej prostredie. A kľúčové je presvedčiť o konkrétnom nastavení tohto programu rodičov, ktorí sú dnes oveľa kritickejší než v minulosti.
V druhom paneli venovanom konkrétnemu využitiu umelej inteligencie v školách zaznelo množstvo konkrétnych tipov od učiteľov aj riaditeľov. Napríklad učiteľ dejepisu Pavel Žalský z Vrchlabí pomocou AI rozrozprával knieža Rastislava, ktorý žiakom rozpráva o svojej dobe. S Karolom IV. deti preberajú najväčšie problémy jeho vlády. A pri výučbe o priemysle 19. storočia sa zasa žiaci mohli s využitím umelej inteligencie zapojiť do práce hypotetickej komisie vykonávajúcej vyšetrovanie detskej práce v továrňach. Obrovské možnosti AI pri výučbe fyziky a prírodných vied na konferencii predstavil učiteľ a lektor Elixíru do škol Vít Boček.
Riaditelia základných aj stredných škôl na paneli spomínali aj konkrétne spôsoby, ako im umelá inteligencia pomáha pri manažérskej práci spojenej s riadením školy. Napríklad pri revízii smerníc a dokumentov školy, oponentúre e-mailovej komunikácie v konfliktných situáciách, pri štruktúrovaní porád a zápisov z nich či pri analýze dát z prijímacích skúšok, maturít alebo dotazníkov.
Na konferencii sa spomínalo aj množstvo užitočných AI či digitálnych nástrojov využiteľných pedagógmi pri výučbe. Napríklad online hry Charles Games na tému novembra 1989, protektorátu či holokaustu. Online nástroj Genially na tvorbu interaktívnych prezentácií, kvízov a hier. Digitálne učebnice a 3D interaktívne modely Korint pre biológiu, chémiu, fyziku aj zemepis – napríklad virtuálny mikroskop, 3D atlas biológie alebo interaktívne modely tela. Alebo český projekt Vividbooks, ktorý vytvára interaktívne digitálne učebnice pre fyziku a matematiku.
Učiteľ, metodik a lektor Andrej Novik spomenul aj niektoré riziká súvisiace s AI a najmladšou generáciou. Ďalší prudký rozvoj umelej inteligencie a aplikácií s ňou spojených môže v najbližších rokoch prispieť k ďalšej strate schopnosti udržať pozornosť pri dlhších textoch či príbehoch. Personalizovaný AI obsah bude optimalizovaný na maximálnu neurochemickú odozvu, čo môže v budúcnosti u malých detí viesť k roztriešteniu ich myslenia do krátkych, intenzívnych informačných úsekov. Napríklad pri čítaní knihy potom môžu tieto deti zažívať úzkosť.
Na konferencii sa zúčastnilo 125 riaditeľov stredných a základných škôl z celej republiky.
Hlavným partnerom konferencie bola spoločnosť BOOTIQ – česká technologická firma, ktorá pomáha firmám aj inštitúciám v súkromnom aj verejnom sektore rásť vďaka inteligentným digitálnym riešeniam. Ďalšími partnermi boli: Aktivní třída; Edookit; MY DVA holding; Etugate. Mediálnym partnerom boli Učitelské noviny, čestným partnerom Smíchovská střední průmyslová škola a gymnázium.
Poznámky pre editorov:
Spoločnosť GTS Alive s.r.o. v Českej republike vydáva a spravuje študentské preukazy ISIC a žiacke preukazy ISIC Scholar (predtým Školák), učiteľské preukazy ITIC a okrajovo aj ďalšie preukazy. Už na 1 000 stredných a 800 základných školách slúžia preukazy ako čipová karta na vstup do budovy, jedálne, knižnice a podobne – podľa potrieb konkrétnej školy.
Firma vznikla v auguste 2000. Jej predchodcom bola v Česku spoločnosť GTS International. GTS Alive s.r.o. je súčasťou medzinárodnej skupiny GTS Alive Group, ktorej centrála sídli v Prahe a patria pod ňu pobočky v dvadsiatich krajinách na štyroch kontinentoch.
GTS Alive prostredníctvom čipového identifikačného systému ISIC Port tiež zabezpečuje množstvu základných a stredných škôl prístup do ich budov a systém elektronickej dochádzky. Spoločnosť okrem iného sprostredkúva študentom aj cestovné alebo úrazové poistenie v spolupráci s UNIQA.
